PROFIL ABSOLVENTA SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY

 

Absolvent našej ZŠ:

• preukáže dobré komunikačné schopnosti a spôsobilosti, dokáže sa zrozumiteľne, výstižne a kultivovane ústne a písomne vyjadrovať, čítať s porozumením, vyhľadávať, uchovávať a používať informácie, komunikovať ich a tvoriť;
• dobre ovláda slovenský jazyk a sám sa stará o kultúru svojho písomného a ústneho prejavu;
• správne interpretuje jazykové prejavy, konspektuje a cituje, tvorí prejavy bežnej komunikácie, administratívne, odborné, publicistické, informačné, opisné, a to v hovorenej i v písanej forme;
• rozvíja svoje vyjadrovacie schopnosti so stálym dôrazom na štýlovú diferenciáciu jazykových prostriedkov s praktickým výcvikom v ich diferencovanom využívaní;
• tvorí slohové práce, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami a žiak ich čerpá aj z oblasti ostatných učebných predmetov;
• číta s porozumením, orientuje sa  v texte, selektuje informácie, pracuje samostatne, vyhľadáva a spracúva informácie z literatúry, pracuje s knihou i s elektronickým textom či inými druhmi textov, vníma estetický i vecný rozmer literatúry.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

JAZYK A KOMUNIKÁCIA

PRE DRUHÝ STUPEŇ ZŠ

V jazykovej časti oblasti jazyk a komunikácia sú určujúcimi ciele rozvíjania komunikatívnych schopností žiakov. Chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi by sa vo vyučovaní jazyka malo premietnuť do zámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií, ktoré budú istým teoretickým i praktickým východiskom ich ďalšieho rozvíjania v ostatných vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby. 

Výrazne sa posilnil komunikatívno-zážitkový model vyučovania jazyka a naopak oslabila sa tendencia obsiahnuť „školskú podobu“ vednej disciplíny – lingvistiky. Obsah sa zredukoval v prospech aktivít žiakov, ktorí majú v čo najväčšom rozsahu interpretačno-hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými komunitátmi. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod.

Primárnym v literárnej výchove sa stáva rozvoj schopnosti žiaka poznávať svet a zmocňovať sa ho esteticko-umeleckými prostriedkami a úsilie odstrániť z vedomia žiaka presvedčenie jedinečnosti a nenahraditeľnosti kognitívneho prístupu k svetu a smerovanie k pochopeniu špecifík, ktoré v poznávacom procese predstavuje estetické osvojovanie reality. Obsahové osnovanie predmetu smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Najdôležitejším prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné osvojovanie umeleckého textu. Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, ktoré ďaleko presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu.