Beseda II
BESEDA SO SLOVENSKÝM REPREZENTANTOM V HÁDZANEJ,
BRANKÁROM RICHARDOM ŠTOCHLOM, VIACNÁSOBNÝM NOSITEĽOM TITULU HÁDZANÁR ROKA (1997,1998,2000,2008 ), SA V RÁMCI REALIZÁCIE ÚLOH PROJEKTU COMENIUS KONALA DŇA 13.1.2009 O 10.00 HOD. V KLUBE ÁTRIUM - náš asociovaný partner - NA POZVANIE RŠ, RNDr. ĽUBOŠA HVOZDOVIČA.
ŽIACI 6. ROČNÍKA NAŠEJ ŠKOLY SI PRE ZNÁMU ŠPORTOVÚ OSOBNOSŤ PRIPRAVILI MNOŽSTVO OTÁZOK. PÝTALI SA HO NA ŠPORTOVÉ ÚSPECHY AJ NA OSOBNÝ ŹIVOT.
NÁŠ HOSŤ BOL RÁD, ŽE PRED ODCHODOM NA MAJSTROVSTVÁ SVETA V HÁDZANEJ V CHORVÁTSKOM OSIJEKU MOHOL SPROPAGOVAŤ MEDZI ŽIAKMI NAŠEJ ŠKOLY TENTO PEKNÝ KOLEKTÍVNY ŠPORT, KTORÉMU SA VENUJÚ AJ ŽIACI 6. ROČNÍKA POD VEDENÍM PÁNA UČITEĽA PAVLA HIŽNAYA.
RICHARD ŠTOCHL ZA NAJZAUJÍMAVEJŠIU OTÁZKU ODMENIL HÁDZANÁRSKOU LOPTOU S VLASTNORUČNÝM PODPISOM MATÚŠA STOLÁRA ZO VI.C TRIEDY.
NÁDEJNÝ OLYMPIONIK SA S NAMI ROZLÚČIL ZÁPISOM DO ŠKOLSKEJ KRONIKY A POSKYTOL INTERVIEW AJ STV1, KTORÁ PRIEBEH BESEDY NATÁČALA
KAMEROU.
MY SME BEDEDU ZDOKUMENTOVALI DIGITÁLNYM FOTOAPARÁTOM A VIDEOKAMEROU.
Interview :Prečo sa venujete práve hádzanej?
K hádzanej ma priviedol môj otec. Pochádzam z Michaloviec a od začiatku sa mi hádzaná páčila. Začal som v bráne a ostal som v nej dodnes. Hádzanú by som nevymenil za iný šport.Od koľkých rokov ste začali hrať hádzanú?
Od desiatich rokov.Kto bol vaším prvým trénerom a koľko ste ich počas športovej kariéry mali?
Mojím prvým trénerom bol pán Milan Hižnay z Michaloviec. Trénovali ma skoro všetci slovenskí tréneri. Nepočítal som ich.Boli ste dobrým žiakom?
Myslím si, že áno. Základnú, strednú aj vysokú školu som zvládol bez problémov.Navštevovali ste športovú školu?
Nie, od piateho ročníka som chodil do matematickej triedy. V Prešove som študoval na vysokej škole telesnú výchovu.Mali ste v škole svoj obľúbený a neobľúbený vyučovací predmet?
Najradšej som mal telesnú výchovu a mojím neobľúbeným predmetom bola chémia.Mali ste veľa poznámok zo správania?
Nie, nebolo ich veľa.Zvykli ste v detstve hrať s kamarátmi aj iné športy?
Áno, hrávali sme futbal pred blokom aj na ihrisku cez prestávky v škole. Hádzanú nie. Nikdy sa nedali dokopy 14 chlapci, aby si túto hru mohli zahrať.Mohli by ste porovnať hádzanú s inými športmi?
Hádzaná je veľmi dynamický, pekný kolektívny šport. Na Slovensku sa nevyrovná v obľúbenosti hokeju ani futbalu. Ale my, hádzanári, robíme všetko, aby sme ho viac spopularizovali.
Myslím si, že úroveň hádzanej na Slovensku sa zvyšuje. Aj preto som rád, že som k vám mohol prísť a porozprávať vám o nej.Na ktorý športový klub, v ktorom ste hrali, si spomínate najradšej?
Na všetky kluby si spomínam rád. Na Michalovce, lebo sa tam narodil, prežil som tam bezstarostné detstvo. Na Sečovce, na Košice. Tu sme boli dobrá partia hráčov, vyhrali sme Slovenský pohár, Majstrovstvá Slovenska.Aké zranenia ste mali počas svojej športovej kariéry ?
Chvalabohu, vážnejšie zranenia som zatiaľ nemal. Okrem zlomenej ruky a výronu členka. Dúfam, že to tak bude naďalej.